PRAJEM SI

Nikdy sa nevzdávaj svojich snov. Všetko, čo má prísť, príde v pravý čas. Len ver!
15. September 2017

KEĎ SA S MAMOU ROZÍDETE…

Včera sa ma opýtala dcéra: „Oci, a keď sa rozídete s mamou, kto si nechá dve deti...
16. Máj 2017

VIDIEŤ BOHA

V ďalekej krajine žil raz jeden kráľ,ktorý...
08. Apríl 2017

HOMÍLIA BENEDIKTA XVI. NA SLÁVNOSŤ PANNY MÁRIE BOHORODIČKY

Vatikán (1. januára, RV) - Pri liturgickej slávnosti Panny Márie Bohorodičky 1. januára 2010 v Bazilike sv. Petra sa Benedikt XVI. prihovoril veriacim nasledujúcou homíliou:

Ctení bratia, vážení páni a dámy, drahí bratia a sestry! 

V prvý deň nového roku máme tú milosť a radosť, že slávime Najsvätejšiu Božiu Matku a zároveň Svetový deň pokoja. V obidvoch prípadoch oslavujeme Krista, Božieho Syna, narodeného z Panny Márie, ktorý je našim pravým pokojom! Všetkým vám, ktorí ste sem prišli - zástupcom národov sveta, Rímskej a univerzálnej Cirkvi, kňazom a veriacim, ako aj všetkým tým, ktorí sú s nami spojení prostredníctvom rozhlasu a televízie, opakujem slová starobylého požehnania: Nech k vám Pán obráti svoju tvár a nech vám udelí pokoj! (por. Num 6,26). A práve tému Tváre a tvárí, chcem dnes rozvinúť vo svetle Božieho slova - Božej tváre a tvárí ľudí - je to téma, ktorá nám ponúka aj kľúč k pochopeniu problému pokoja vo svete.



Dnes sme mohli počuť - ako v prvom čítaní z knihy Numeri - tak aj v responzóriovom žalme, niektoré vyjadrenia, ktoré obsahujú metaforu tváre, ktorá sa vzťahuje na Boha: „Nech ti Pán ukáže jasnú tvár a nech ti je milostivý!“ (Num 6,25); „Bože buď nám milostivý a žehnaj nás; a tvoja tvár nech žiari nad nami, aby sa tvoja cesta stala známou na zemi a tvoja spása medzi všetkými národmi.“ (Ž 67,2-3). Tvár je dokonalým vyjadrením osoby, ona ju robí rozpoznateľnou a prostredníctvom nej presvitajú pocity, myšlienky, úmysly srdca. Boh je vo svojej prirodzenosti neviditeľný, napriek tomu však Biblia aj na neho používa tento obraz. Odhalenie tváre je prejavom jeho dobrotivosti, zatiaľ čo jej skrytie znamená prejav hnevu a nevôle. Kniha Exodus hovorí, že „Pán sa však rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojím priateľom“ (Ex 33,11) a rovnako Mojžišovi Pán prisľúbi svoju blízkosť veľmi jedinečným vyjadrením: „Moja tvár pôjde s vami a darujem ti pokoj“ (Ex 33,14). Žalmy nám predstavujú veriacich, ako tých, ktorí hľadajú Božiu tvár (por. Ž 27,8; 105,4) a ktorí sa ju snažia vidieť v bohoslužbe (por Ž 42,3) a hovoria nám, že „ľudia statoční“ ju budú „kontemplovať“ (Ž 11,7).



Celé biblické rozprávanie môžeme čítať ako postupné odhaľovanie Božej tváre, až po dosiahnutie jeho úplného ukázania sa v Ježišovi Kristovi. „Ale keď prišla plnosť času - pripomenul nám aj dnes apoštol Pavol - Boh poslal svojho Syna“ (Gal 4,4). A hneď dodáva: „narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom“. Božia tvár na seba zobrala ľudskú tvár a nechala sa vidieť a spoznať v synovi Panny Márie, ktorú z tohto dôvodu uctievame s titulom „Božia Matka“. Tá, ktorá zachovala vo svojom srdci tajomstvo božieho materstva, bola prvá, ktorá videla tvár Boha, ktorý sa stal človekom v malom plode jej lona. Matka má úplne špeciálny, jedinečný a istým spôsobom aj exkluzívny vzťah s práve narodeným synom. Prvou tvárou, ktorú dieťa vidí, je tvár matky a tento pohľad je rozhodujúci pre jeho vzťah k životu, so sebou samým, s ostatnými, s Bohom; je rozhodujúci, aby sa on mohol stať „synom pokoja“ (Lk 10,6). Medzi rôznymi typológiami ikon Panny Márie v byzantskej tradícii je jedna, ktorá sa nazýva „nežná“ a ktorá zobrazuje Ježiška s tvárou opretou - líce o líce - o tvár Matky. Dieťa pozerá na Matku, a tá pozerá na nás, skoro by sme povedali, akoby chcela odzrkadľovať Božiu nežnosť smerom k tomu, kto sa na obraz pozerá, nežnosť, ktorá do nej zostúpila z neba a vtelila sa do toho Syna človeka, ktorého drží v náručí. V tejto mariánskej ikone môžeme kontemplovať niečo zo samotného Boha: znamenie nevýslovnej lásky, ktorá ho priviedla k tomu, aby „dal svojho jednorodeného Syna“ (Jn 3,16). Tá istá ikona nám však ukazuje v Márii tvár Cirkvi, ktorá odráža na nás a na celý svet Kristovo svetlo, Cirkvi, prostredníctvom ktorej prichádza ku každému človeku radostná zvesť: „Už nie si otrok, ale syn“ (Gal 4,7) - ako to opäť čítame u svätého Pavla.



Bratia v biskupskej a kňazskej službe, páni veľvyslanci, drahí priatelia! Meditovať nad tajomstvom Božej tváre a tváre človeka, to je privilegovaná cesta, ktorá vedie k pokoju. Tá totiž začína úctivým pohľadom, ktorý uznáva v tvári toho druhého osobu, akákoľvek by bola farba jej pleti, jej národnosť, jej jazyk, jej náboženstvo. Ale kto, ak nie Boh, môže zaručiť, mohli by sme povedať, „hĺbku“ ľudskej tváre? V skutočnosti iba ak máme v našom srdci Boha, sme schopní zachytiť v tvári druhého ľudského brata, nie prostriedok, ale cieľ, nie protivníka alebo nepriateľa, ale ďalšieho mňa samého, ďalšie spodobenie nekonečného tajomstva ľudského bytia. 



Naše vnímanie sveta a osobitne tých, ktorí sú nám podobní, závisí v zásade od prítomnosti Ducha Svätého v nás. Je to určitý druh rezonancie: kto má prázdne srdce, nevníma iné, než ploché obrazy pozbavené hĺbky. Naopak, čím viac v nás prebýva Boh, tým viac sme tiež vnímaví na jeho prítomnosť v tom čo nás obklopuje: vo všetkých stvoreniach a osobitne v iných ľuďoch, hoci nezriedka práve ľudská tvár, poznačená tvrdosťou života a zlom, sa môže stať náročnou na docenenie a na to, aby bola prijatá ako zjavenie, epifánia Boha. Oprávnene teda na to, aby sme sa navzájom uznali a rešpektovali v tom, čím v skutočnosti sme, čiže ako bratia, potrebujeme byť vo vzťahu k tvári jedného spoločného Otca, ktorý nás všetkých miluje, bez ohľadu na naše limity a na naše chyby. 



Od útleho veku je dôležitá výchova k úcte k iným, aj vtedy, keď sa od nás líšia. Dnes možno stále bežnejšie stretať školské triedy zložené z detí rozličných národností, no aj v iných prípadoch sú ich tváre proroctvom toho ľudstva, ktoré sme povolaní formovať ako rodinu rodín a národov. Čím menšie sú tieto deti, tým viac v nás vyvolávajú nehu a radosť svojou nevinnosťou a bratstvom, ktoré sa nám zdajú evidentné. Bez ohľadu na rozdiely medzi nimi plačú a smejú sa rovnakým spôsobom, majú tie isté potreby, spontánne komunikujú, spoločne sa hrajú... Tváre detí sú ako odraz Božieho pohľadu na svet. Prečo teda zhasínať ich úsmevy? Prečo vnášať jed do ich sŕdc? Žiaľ, ikona nežnej Božej Matky nachádza svoj tragický protiklad v bolestných obrazoch toľkých detí a ich matiek vydaných napospas vojnám a násilnostiam: ľudia na úteku, utečenci, nútení migranti. Tváre prepadnuté od hladu a od chorôb, tváre znetvorené bolesťou a zúfalstvom. Tváre nevinných maličkých sú tichou výzvou k našej zodpovednosti: pred ich bezbrannou situáciou padajú všetky falošné ospravedlňovania vojny a násilia. Musíme sa jednoducho obrátiť k projektom pokoja, odložiť zbrane každého typu a všetci spolu sa vložiť do stavby sveta, ktorý je viac hodný človeka. 



Moje posolstvo pre dnešný 43. svetový deň pokoja – „Ak chceš napomáhať pokoj, ochraňuj stvorenie“ – má svoje miesto uprostred perspektívy tváre Boha a ľudských tvárí. Môžeme totiž tvrdiť, že človek dokáže mať úctu k stvoreniam v takej miere, v akej vo svojom vlastnom duchu nosí plný zmysel života. V opačnom prípade skončí pri pohŕdaní sebou samým a tým, čo ho obklopuje a nebude mať úctu k prostrediu, v ktorom žije, úctu k stvorenstvu. Kto dokáže rozoznať vo vesmíre odrazy neviditeľnej tváre Stvoriteľa, ten nadobúda väčšiu lásku k stvoreniam, väčšiu vnímavosť pre ich symbolickú hodnotu. Zvlášť Kniha Žalmov je bohatá na svedectvá o tomto opravdivo ľudskom spôsobe vytvárať si vzťah s prírodou – s nebom, s morom, s horami, vŕškami, riekami, so zvieratami... „Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva“ (Ž 104,24). 



Osobitným spôsobom nás perspektíva „tváre“ pozýva zastaviť sa pri tom, čo som i v tomto Posolstve nazval „humánnou ekológiou“. Tu je v skutočnosti najtesnejšie prepojenie medzi úctou k človeku a ochranou stvorenia. „Povinnosti voči životnému prostrediu vyplývajú z povinností voči osobe ako takej i k osobe v jej vzťahoch s druhými“ (č. 12). Ak upadá človek, upadá aj životné prostredie, v ktorom žije. Ak má kultúra sklon k nihilizmu, či už teoretickému alebo praktickému, príroda bude musieť splácať dôsledky. V skutočnosti možno povedať, že existuje vzájomný vplyv medzi tvárou človeka a „tvárou“ životného prostredia: „keď je vnútri spoločenstva rešpektovaná ´humánna ekológia´, má z toho osoh aj ekológia životného prostredia“ (porov. Caritas in veritate, 51).



Znova preto pripomínam svoju výzvu investovať do vzdelávania, ktoré si bude klásť za cieľ okrem nevyhnutného odovzdávania vedecko-technických poznatkov aj širšiu a hlbšiu „ekologickú zodpovednosť“, založenú na rešpektovaní človeka a jeho základných práv a povinností. Iba takýmto spôsobom sa záväzok voči životnému prostrediu môže stať skutočnou výchovou k pokoju a k vytváraniu pokoja.



Drahí bratia a sestry, vo vianočnom čase sa opakuje jeden žalm, v ktorom okrem iného nachádzame nádherný príklad toho, ako príchod Boha pretvára stvorenie a vytvára tak istý druh kozmickej oslavy. Tento hymnus začína univerzálnym pozvaním ku chvále: „Spievajte Pánovi pieseň novú; spievaj Pánovi, celá zem! Spievajte Pánovi, velebte jeho meno“ (Ž 95,1). Avšak v istom momente sa táto výzva ku chvále rozširuje na celé stvorenie: „Tešte sa, nebesia, plesaj, zem; nech more zahučí a čo ho napĺňa, nech plesá pole a všetko, čo je na ňom. I zajasajú všetky stromy lesa“ (Ž 95,11-12). Oslava viery sa stáva oslavou človeka a stvorenstva. Tá oslava, ktorá sa cez Vianoce vyjadruje aj ozdobenými stromčekmi na námestiach a v domácnostiach. Všetko rozkvitá, pretože Boh sa zjavil uprostred nás. Panna Mária ukazuje Ježiška betlehemským pastierom, ktorí sa radujú a chvália Pána (porov. Lk 2,20). Cirkev obnovuje toto tajomstvo pre ľudí každej generácie, ukazuje im Božiu tvár, aby s jeho požehnaním mohli kráčať po ceste pokoja.




( TK KBS, RV lm, jb, js; pz )

KONTAKT

Farský úrad:
Tel. 038 / 53 263 02
e-mail: topfara@centrum.sk

Nemocničný mobil pre prípad zaopatrenia: 0904 / 009 524

MYŠLIENKA

Život nie je nič iné ako rast v láske a príprava na večnosť.
Christoph Probst
PRIHLÁSENIE
zobraziť znaky hesla
UZATVORIA SV. MANŽELSTVA:
Andrej Krištof a Nikoleta Lovrantová
Igor Hajník a Dária Čižmáriková
ROZLÚČIME SA S:
Milan Jakubis vo veku: 91 rokov.