PRAJEM SI

Nikdy sa nevzdávaj svojich snov. Všetko, čo má prísť, príde v pravý čas. Len ver!
15. September 2017

KEĎ SA S MAMOU ROZÍDETE…

Včera sa ma opýtala dcéra: „Oci, a keď sa rozídete s mamou, kto si nechá dve deti...
16. Máj 2017

VIDIEŤ BOHA

V ďalekej krajine žil raz jeden kráľ,ktorý...
08. Apríl 2017

HOMEOPATIA POD LUPOU

V diskusnom fóre našej farskej stránky pani Katarína prosí o radu ohľadom homeopatie. Pýta sa na postoj kresťanstva k homeopatii a či je vhodné, aby sa kresťan liečil homeopatickými prípravkami. Je to veľmi dobrá otázka a veríme, že pre viacerých návštevníkov našej stránky bude zaujímavé oboznámiť sa s kresťanským pohľadom a postojom k používaniu homeopatík. Ponúkame Vám odborné stanovisko. DEŇ MATIEK

1. Život zakladateľa homeopatie

Aby sme porozumeli učeniu o homeopatii, je dôležité poznať osobnosť a základné dielo lekára Samuela Hahnemanna, objaviteľa princípov homeopatie. Po tomto spornom lekárovi nikto iný tento spôsob liečby zásadne nezmenil.
Samuel Hahnemann sa narodil v Meissene v roku l755 ako syn maliara porcelánu. Ako veľmi nadanému žiakovi mu bolo umožnené študovať na kniežacej škole Sankt Afra. Tam sa popri francúžtine naučil dobre ovládať aj angličtinu, gréčtinu a latinčinu, že mohol neskôr vykonávať rozsiahlu prekladateľskú činnosť, aby si ako chudobný študent zabezpečil živobytie.
V roku 1775, v 20 rokoch života, začal študovať medicínu na univerzite v Lipsku, v ktorej pokračoval 2 roky na to u známeho lekára von Quarina vo Viedni.Tu sa zoznámil s barónom Samuelom von Brukenthal, ktorý ho zobral so sebou, aby mu slúžil ako domáci lekár a knihovník. Slobodomurár von Brukenthal ho voviedol do lóže slobodomurárov, kde vstúpil ako 22 ročný. Tu sa dozvedel niečo aj o deizme. Svoje štúdium ukončil doktorskou dizertačnou prácou . V tejto práci Hahnemann prvýkrát spomenul vtedy známeho Antona Mesmera, objaviteľa tzv. živočíšneho magnetizmu.
Po ukončení svojho štúdia sa usadil ako lekár v Hettstedte, potom v Dessau, kde sa oženil s Henriettou Kúchlerovou, dcérou lekárnika. Kvôli neúspechom pri výkone svojho medicínskeho povolania sa viac a viac odvracal od lekárstva. Jeho prekladateľská činnosť bola horlivá. Pri preklade statí z „ Materia medica“ od anglického vedca Cullena kritizoval Hahnemann Cullenovo chápanie liečivých účinkov chinínovej kôry.
Prostredníctvom vlastných pokusov natrafil na homeopatiu. Od tohto okamihu neustále skúmal , aby mohol sformulovať výsledky nového pravidla liečby.
V roku 1796 zverejnil slávnu stať “ Pokus o nový princíp odhaľovania liečivej sily substancií medicamentov“ a spomenul tu prvý krát homeopatickú zásadu „Similia similibus curentu.“ . Hneď sa vznietila hádka medzi učencami školskej medicíny, ktorí tento liečebný postup rozhodne odmietali. Napriek silnému odporu, získal Hahnemann habilitáciu na univerzite v Lipsku, kde od leta 1811 vyučoval predmet homeopatia. Pritom vykonával praktické liečenie, pri ktorom sa mu podľa výpovedí jeho prívržencov podarili neobyčajné vyliečenia. V spise Organon liečenia, ktorý vyšiel v roku l810 opisuje Hahnemann pôvod a spôsob účinku svojho princípu liečenia. Táto práca sa dodnes považuje za základné dielo homeopatie.
V Lipsku sa Hahnemann dostal do sporu s lekárnikmi z dôvodu samostatného vydávania homeopatických liekov svojim pacientom. Hahnemanovi bolo zakázané, aby svoje lieky vyrábal sám. Po tomto zákaze odišiel Hahnemann do Kôthenu, kde mohol svoje liečiteľstvo slobodne vykonávať pod ochranou jeho vojvodu. Tu strávil Hahnemann pokojný úsek života, dochádza k rozvoju homeopathie. Pre šírenie homeopatie mali veľký význam články v Ríšskom vestníku, redaktorom ktorého bol Rat Becker, tiež člen slobodomurárskej lóže. V roku 1830 zomrela jeho milovaná žena. Napriek vysokému veku dolaďoval svoje liečiteľské umenie. Na úroveň nemerateľnosti rozšíril aj druhý základný princíp potencovania alebo dynamizácie liečiv. Onoho času radil nebrať lieky, ale si k nim iba privoňať.
Ešte ako 80-ročný, duševne svieži sa druhý krát oženil s mladou 35 ročnou franzúzskou maliarkou Melanie d´Hervilly a odsťahoval sa do Paríža. Tu si spoločne otvorili homeopatickú ambulanciu. Zomrel 2. júla 1843.

2. Organon liečebného umenia

V roku 1810 vydal Hahneman v Lipsku Organon racionálnej liečby, jeho ďalšie vydania vyšli pod názvom Organon liečebného umenia. V Organone položil Hahnemann metodické a filozofické základy homeopatickej liečby.
V predslove k 6.vydaniu kritizuje Hahnemann alopatickú medicínu tej doby. Uvádza nové liečiteľské umenie – homeopatiu, ktorú objavil. Homeopatiu definuje ako liečebný postup úplne odlišný od alopatie. Tvrdí, že choroby sú spôsobené iba narušením duchovnej sily oživujúcej ľudské telo. Použitím správneho homeopatického lieku dôjde k duchovnej – dynamickej zmene a preladeniu stavu pacienta. Tieto lieky v malých dávkach podáva chorému. Starú školu, čiže klasickú medicínu nazýva pravým opakom homeopatie, tak, ako je noc opakom dňa.
V úvode kritizuje klasickú alopatickú medicínu, ktorá sa snaží hľadať príčinu choroby a snaží sa túto príčinu odstrániť. Hahnemann tvrdí, že väčšina chorôb je duchovného pôvodu, ich príčina sa nedá spoznať zmyslami. Dokonca pozorovania anatómov, patologických anatómov, fyziológov považuje za výplod fantázie . Kritizuje snahu o kauzálnu liečbu medicíny. Opakovane tvrdí, že príčiny chôrob nie sú materiálnej povahy. Neverí v materiálny prenos nákazy. Napr. do rany, na kožu. Za nesprávne považuje materiálne názory na vznik a podstatu ochorení. Verí, že choroby ľudského organizmu sú vyvolávané a udržované iba duchovnou dynamickou silou.
Hahnemann sa ďalej odvoláva na múdreho a dobrotivého stvoriteľa, ktorý mu dal objaviť liečiteľské umenie, ktoré sa riadi zákonom – similia similibus curentur. Stvoriteľa, ktorý mu dal objaviť homeopatiu.
V ďalšej časti sú formulované v podobe paragrafov zásady novej liečebnej metódy.
V odvolávaní sa na Stvoriteľa sa Hahnemann javí ako veriaci kresťan. Aké teologické pramene sú základom tohto odvolávania sa na Stvoriteľa? Ak by Hahnemann vyznával kresťanský život, potom by sme mohli hľadať zdôvodnenie jeho duchovných teórií v Božom slove, v Svätom písme. A práve naopak. Hahnemann odmieta základy Evanjelia, vrátane osoby Ježiša Krista. Hahnemann vo svojom liste svojmu žiakovi Stapfovi (Brief an Stapf, 1830,Kôthen) píše:“ Ako dôležité znamenie našej doby vnímam skutočnosť, že teraz môžeme čítať Konfucia . Čoskoro ho objímem v kráľovstve šťastných duší, dobrodinca ľudstva, ktorý nás vedie tou správnou cestou k múdrosi i k bohu, už šesť a pol storočia pred týmto „ Blúznivcom“. „Blúznivec“ Ježiš z Nazareta, ktorý nevedie Hahnemanna po priamej ceste k múdrosti, ale s mýtnikmi a hriešnikmi chce vybojovať ťažkú cestu k Božiemu kráľovstvu na zemi, ktorý z kríža hovorí k lotrovi, tento muž bolesti je pre Hahnemanna neprístojný.
Svojím spôsobom tragiská je neodškriepiteľná skutočnosť, že Hahnemann vybudoval svoje poznanie z poznatkov vtedy veľmi rozšíreného prírodného náboženstva. Od svojho mladého veku až do smrti bol verným prívržencom deizmu. Jeho obšírne písomníctvo /spisy, rukopis/ a tiež jeho včasné členstvo v slobodomurárskej lóži prezrádzajú jeho duševné postoje.
Aký je pohľad na Organon dnes?

I dnes sa homeopatia realizuje na základe rovnakých princípov ako v čase Hahnemanna. Reprezentanti homeopatie jeho stanoviská dodnes považujú za platné.
Ale takmer všetci zástancovia homeopathie sa vyhýbajú metafyzickým slovíčkam pána Hahnemanna. Zabúdajú pritom, že bez duchovných predstáv jej zakladateľa, je fungovanie homeopatie nepochopiteľné. Aby výklady zodpovedali vedeckému mysleniu 21.storočia, pôvodné duchovne založené vysvetlenia zatajujú a nahrádzajú novými „vedeckými„ slovíčkami. Doteraz, takmer 200 rokov, nebol na základe výsledkov výskumu podaný žiaden prírodovedecký dôkaz , ktorý by vysvetľoval základné princípy homeopatie.


3. Princípy homeopatie

Homeopatická liečba vychádza z 2 základných princípov:

1. princíp: similia similibus curantur – podobné sa lieči podobným
2. princíp riedenia a dynamizácie

A/ princíp: similia similibus curantur – podobné sa lieči podobným.

Pri homeopatickej liečbe dostáva chorý látku, ktorá u zdravého človeka spôsobí rovnaké príznaky ako liečená choroba u chorého človeka.

Hahnemann narazil pri preklade diela „Materia medica“ od Cullena na osobitné pôsobenie chinínovej kôry. Poznatok o tomto lieku, ktorý sa podával pri malárii bol, že predstavuje „na žalúdok pôsobiacu posilňujúcu silu“. Hahnemann nechcel toto vysvetlenie uznať a sám preveril neznámu silu. Svoj pokus opisuje nasledovne: “ V rámci pokusu som počas niekoľkých dní v dvakrát denne zakaždým vzal 4 quentscheny dobrého chinínu. Nohy, končeky prstov mi schladli, bol som unavený a ospalý, potom mi začalo prudko biť srdce, môj pulz bol tvrdý a rýchly, mrzutá úzkostlivosť., triaška, polámanosť všetkých údov, potom búšenie v hlave, červeň na lícach, smäd, všetky symptómy, mne inak známe ako zvyčajné symptómy pri malárii, sa objavili krátko na to, a predsa bez vlastnej horúčkovej zimnice... Tento paroxyzmus trval zakaždým 2-3 hodiny a obnovil sa vždy vtedy, keď som dávku zopakoval, inak nie. Prestal som a bol som zdravý.“ (R.Haehl, Samuel Hahnemann – Sein Leben und Schaffen, Band l, Leipzig, 1922, str. 43)

Na základe tohto pokusu sa preto začal domnievať, že chinínovej kôre, ktorá bola pokladaná za liek proti malárii, prislúcha sila vyvolať v zdravom človeku príznaky podobné malárii

Tu narážame na Hahnemannov zásadný omyl.
Dnes vieme, že chinín u zdravého človeka horúčku nevyvoláva. V normálnych dávkach spôsobuje mierny pokles teploty. Pri vyšších dávkach chinín pôsobí ako bunečný jed a jeho účinky môžu v organizme vyvolať pokles teploty pod normál, sprevádzaný triaškou. Tento pocit môže byť subjektívne vnímaný ako horúčka. Je však dobré si uvedomiť, že lekársky teplomer k meraniu telesnej teploty bol v medicíne zavedený až po Hahnemannovej smrti. Pri zrode tejto metódy liečenia sa podieľa chyba objaviteľa.
Reprezentanti homeopatie robia stále na dobrovoľníkoch skúšky liekov. Často krát sú to toxické, jedovaté látky. Pocity, ktoré dobrovoľníci po požití lieku pociťujú, sa zapisujú. Vznikla z toho kniha – Materia medica a Repetitórium. Homeopat sa pri vyšetrení pacienta pýta na ťažkosti. Hľadá kľúčové, vedúce, nápadné symptómy. Podľa knihy Repetitórium hľadá k príslušným symptómom správny liek. Toto je podstata liečby - podobné sa lieči podobným. Homeopat vôbec nemusí poznať patofyziológiu ochorenia, nemusí vedieť čo je príčinou ťažkostí. Homeopat lieči iba príznaky.
Vo vedeckej medicíne vždy hľadáme príčinu choroby, hľadáme prostriedok proti danej chorobe. Nesnažíme sa liečiť iba príznaky choroby, ale tam ,kde dovoľujú naše súčastné medicínske možnosti, zameriavame sa na vlastnú príčinu choroby. U malárie sa dnes nelieči iba horúčka / ako kedysi chinínom/, ale používame lieky ktoré ničia zárodky malárie. U angíny nezkľudňujeme iba príznaky – bolesť v krku a prehĺtacie obtieže, ale podávame antibiotiká, ktoré majú za úlohu zničiť streptokokového bacila. Z toho vyplýva, že homeopatická medicína /liečenie podobného podobným/ je v príkrom rozpore s tým, k čomu sa dopracovala po rokoch bádania oficiálna lekárska veda – teda k odhaleniu skutočnej príčiny niektorých ochorení a k jej liečeniu podľa zásady voľbou lieku proti chorobe.
5 rokov som chodila na školenia homeopatie. Nerozumela som tomuto pravidlu. Ale tým že som používala hopmeopatiká, riadila som sa podľa tohto pravidla. Nikto nám toto pravidlo logicky nevysvetlil. Až slová z Pastierskeho listu Konferencie biskupov Toskánska mi otvorili oči. Existuje mágia napodobňovacia, podľa ktorej podobné plodí zase podobné. Pravidlá mágie sa nedajú vedecky vysvetliť. Môžeme sa pýtať, odkiaľ vzal Hahnemann tento zvláštny a z dnešného pohľadu úplne nelogický spôsob uvažovania. Princíp podobnosti nie je novým objavom. Je to odveké magické pravidlo, ktoré sa vyskytuje v mnohých okultných praktikách. Princíp podobnosti nie je prírodným zákonom. Biologické vysvetlenie týchto javov neexistuje. Hoci homeopati neustále dúfajú že sa nejaké vysvetlenie nájde.

B/ pravidlo riedenia a dynamizácie .

Homeopatická liečba spočíva v podávaní nízkych čiže infinitezimálních dávok homeopatického lieku.
To znamená, že lieky sa riedia a medzi každým riedením sa pretrepávajú, čiže dynamizujú. Čím vyššie je riedenie, tým je účinok homeopatického lieku vyšší. Pôsobí na vyššej úrovni v organizme. Úrovňami organizmu sa myslí fyzická, duševná a duchovná úroveň.
Východiskovou látkou v homeopatii sú najčastejšie rastliny /často krát i toxické –Belladonna/, celé živočíchy /včela - Apis, mravec- Formica/, hadie jedy /Vipera, Lachesis/, živočíšne sekréty /výlučky ropuchy – Rana bufo /, a chemické a minerálne látky/Arzenicum, Aurum, Sulfur,Phosphorus.../
Maceráciou rastlín v alkohole sa pripravujú materské tinktúry. Tieto tinktúry sa ďalej riedia s rozpúšťadlom v pomere l:lO – decimálne riedenie D
l:lOO – centezimálne riedenie CH.
Po každom riedení sa roztok pretrepe rukou alebo v prístroji, ktorý sa volá dynamizátor a je označený číslom – ktoré označuje počet riedení a následných dynamizácií.
Pri riedení D21 – D23 je v roztoku iba 1 molekula účinnej látky z materskej tinktúry. Vyplýva to z Avogadrovho čísla, ktoré hovorí, že v l mole /molekulová hmotnosť v gramoch/ akéjkoľvek látky je obsiahnuté 6,022 x l023 častíc.

Do dnešných dní sa rozpráva o pamäti vody. Teórii, ktorá nemá žiadnu vedeckú opodstatnenosť.

Dňa 30. júna 1988 vedecký časopis Nature uverejnil článok s názvom „ Degranulácia ľudských bazofilov indukovaná vysokozriedeným roztokom protilátky anti –IgG“. Článok okrem iných podpísal Jacques Benveniste, riaditeľ Unitá 200, jednej z najväčších vedeckých inštitúcií Francúzska. Tvrdí sa v ňom, že k určitému molekulárnemu javu /degranulácii bazofilov/ došlo vďaka vodnému roztoku, ktorý bol natoľko zriedený, že neobsahoval ani jedinú z molekúl protilátky. Je to, akoby sme jednoducho povedali, že človeka, ktorý spadol do mora, nezožral žralok, ale pohltila ho voda, v ktorej raz plával žralok a ktorá si uložila do pamäte jeho pažravosť. Neuveriteľné!! Tento článok sprevádza poznámka Johna Maddoxa, vtedajšieho riaditeľa Nature, s názvom „kedy veriť neuveriteľnému“. V poznámke riaditeľ tvrdí, že článok ho vôbec nepresvedčil. Ohlasuje svoju návštevu v laboratóiriu u Benvenista. Medzitým ale Jacques Benveniste odchádza do Strassburgu, aby na kongrese homeopatov oznámil, že jeho voda sa na znak revolučnej zmeny v poznatkoch fyziky a chémie správa tak, akoby si uchovala pamäť molekuly, ktorá v nej plávala.
28. júla 1988 uverejňuje Nature správu o výsledku inšpekcie pod názvom: „ Mnohonásobný roztok, ilúzia“. Madox tvrdí, že Benvistemu sa pokus nepodarilo zopakovať , v laboratórnych postupoch odhalili rôzne neobvyklé skutočnosti. A že, on sám má podozrenie, že výskum francúzskeho biochemika bol financovaný prostriedkami jedného podniku na výrobu homeopatických produktov. Ale tvrdenie o pamäti vody sa medzi homeopatmi šíri dodnes.


4. Klinické štúdie.

V kvalitne vypracovaných klinických štúdiách sa účinnosť homeopatík nepodarilo vierohodne dokázať.
V prestížnom lekárskom časopise Lancet 1994,344 homeopat Reily uvádza štúdiu o účinnosti homeopatík pri terapii alergickej astmy. V závere uvádza, že homeopatikum je účinnejšie než placebo. Hneď nasledujúce čislo Lancet 1995,345 prináša článok, v ktorom sa uvádza, že štúdiá obsahuje závažné chyby, ktoré mohli úplne skresliť výsledky .
V BMJ 2002,324 vyšla dvojito slepá randomizovaná kontrolovaná klinická štúdia Lewitha a spol.: Používanie ultramolekulárnej potenciácie alergénov na liečbu astmatikov alergických na domáci prach. Na štúdii sa zúčastnilo 242 astmatikov s pozit. testom na domáci prach. Vo výsledkoch neboli zistené rozdiely medzi skupinou užívajúcou placebo a homeopatiká.
V Br. J. Clin.Pharmacol., 2003 bola publikovaná práca Briena, Lewitha a Bryanta s názvom: „Ultramolekulárna homeopatia nemá žiadne porovnateľné klinické efekty“. Je to randomizovaná dvojito slepá štúdia kontrolovaná placebom s Beladonnou 30C . Cieľom štúdie bolo zistiť, či ultramolekulové zriedenie Belladony 30C sa líši od účinkov placeba. Výsledky nepotvrdili žiadne signifikantné rozdiely medzi dvoma skúmanými skupinami. Počas štúdie bolo zaznamenaných 37 nežiadúcich účinkov, z toho 2 boli závažné – silné bolesti brucha, ktoré môžu byť spojené s užívaním homeopatika Belladona.
Chcela by som upozorniť, že uvedené štúdie vychádzajú v zahraničných časopisoch, ktoré sú v bežnej praxi lekárom ťažko prístupné. V slovenských odborných lekárskych časopisoch som nenašla žiadnu klinickú štúdiu.

5. Registrácia homeopatík

V Lúllmannovej Farmakologii a toxikologii , Grada 2002 čítame: „Skupina expertov Európskej komisie roku 1996 rozhodla, že homeopatické lieky musia podliehať rovnakým skúšobným podmienkam ako liečivá vedeckej medicíny a svoju účinnosť i bezpečnosť musia preukázať pri rovnakých podmienkach /kontrolované klinické štúdie/. Podľa súčasných postojov našich úradných miest však môžu „úspechy“ okrajových metód, ku ktorým patrí i homeopatia, posudzovať iba pracovníci, ktorí príslušnú metódu vykonávajú. To je ale protiargument, ktorý odporuje každej kritickej vedeckej metóde.“
Takto homeopatiká, vydávajúce sa za liečivo, v skutočnosti postrádajú jeho základný atribút – a to preukázanú účinnosť. V krajinách EÚ sa homeopatiká taktiež registrujú bez tejto účinnosti. Naopak v krajinách, kde by pri registračnej procedúre museli svoju účinnosť homeopatiká preukázať /napr. v Nórsku/, nie je registrovaný jediný homeopaticý prípravok
V SR prešli v rokoch l99l-l993 prešli homeopatické lieky registráciou v Skúšobnom ústave kontroly liečiv – ŠUKL a sú bežne dostupné v lekárňach. Ich účinnosť posudzoval homeopat.

6. Stanoviská odborných lekárskych spoločností .

Stály výbor lekárov Európskeho spoločenstva, združujúci lekárske organizácie krajín EÚ - homeopatiu zaraďuje medzi metódy, ktorých princípy nie sú vedecky doložené.
Predstavitelia Európskych farmakologických spoločností vr. 1992 v Belgirate prijali k homeopatii negatívne stanovisko.
Na základe rozboru homeopatických princípov a klinických štúdií rada odborných lekárskych spoločností v rozvinutých krajinách sveta homeopatiu odmieta ako iracionálnu a nevedeckú metódu. Z dôvodov nevedeckosti a nepreukáznosti metódy homeopati a ich spoločnosti nebývajú vo svete prijímaní do renomovaných lekárskych spoločností. ( Rozmer 1/2003)
V SR homeopatia nepatrí medzi odborné lekárske spoločnosti!! Môže sa prevádzkovať len ako liečiteľstvo!!


7. Záver

Keď som chodila na školenia z homeopatie, nikto odo mňa diplom z medicíny nepýtal. Homeopatia nie je medicínsky odbor a preto sa na lekárskych fórach o tom verejne nediskutuje. Praktizuje sa ako liečiteľstvo. Homeopatická liečba nie je liečbou lege artis. Keby lekár zanedbal liečbu lege artis a ordinoval homeopatickú liečbu, môže byť stíhaný. Slovenská homeopatická spoločnosť síce oficiálne prijíma do svojich radov lekárov a farmaceutov, ale len preto, lebo dúfa, že sa etabluje do lekárskych spoločností. Zatiaľ pre nevedeckú metódu sa tam nedostala.
Touto mojou prácou som vám chcela poukázať na duchovnú - okultnú podstatu homeopatie. Mnohí lekári o tomto nevedia. Na školenia prednášajúci používajú mnohé pseudovedecké slovíčka – vitálna energia, informácia... Lekár, ktorý hlbšie prenikne do homeopatie, začne robiť EAV metódu, čínsku medicínu ... sa dostane od osídel okultizmu, pomaly sa zmení sa u neho myslenie, z ktorého sa nedá tak ľahko vymaniť.
V dokumente Ježiš Kristus – prameň živej vody /Kresťanská úvaha o new age/, Spolok sv. Vojtecha, Trnava 2005 sa píše: „ New age propaguje širokú škálu liečebných praktík, ako sú akupunktúra, biofeedback, chiropraktika, kinezioterapia, homeopatia, iridológia , masáže a rôzne druhy bodyworku...“

(Prevzaté z: www.modlitba.sk)


KONTAKT

Farský úrad:
Tel. 038 / 53 263 02
e-mail: topfara@centrum.sk

Nemocničný mobil pre prípad zaopatrenia: 0904 / 009 524

MYŠLIENKA

Veriť často znamená: zatvoriť oči a padať.
PRIHLÁSENIE
zobraziť znaky hesla
POKRSTÍME:
Kristián Cabaj
Oliver Pánik
Jakub Pospíšil
Olívia Siváková
Mathias Varga
ROZLÚČIME SA S:
Margita Hubáčeková vo veku: 83 rokov.
Janka Dragulová vo veku: 34 rokov.
Beáta Uras vo veku: 42 rokov.
Štefan Medek vo veku: 65 rokov.
Juraj Svitok vo veku: 81 rokov.
František Kováčik vo veku: 58 rokov.
Mária Chudá vo veku: 86 rokov.