PRAJEM SI

Nikdy sa nevzdávaj svojich snov. Všetko, čo má prísť, príde v pravý čas. Len ver!
15. September 2017

KEĎ SA S MAMOU ROZÍDETE…

Včera sa ma opýtala dcéra: „Oci, a keď sa rozídete s mamou, kto si nechá dve deti...
16. Máj 2017

VIDIEŤ BOHA

V ďalekej krajine žil raz jeden kráľ,ktorý...
08. Apríl 2017

ČNOSŤ VO VÝCHOVE IV.

„Syn môj nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa on karhá. Lebo koho Pán miluje, toho tresce, a šľahá každého, koho prijíma za syna.“ Je na vašu nápravu, čo znášate. Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna by otec nekarhal? ....

ČNOSŤ VO VÝCHOVE IV.

4. Výchova k čnosti

4.1. Manifest čnostnej výchovy

Výchova sa spomína na mnohých miestach vo Sv. Písme, ale na jednom jeho mieste je krásne vystihnutá. Je to text o výchove, o našej výchove, ako nás vychováva Boh:
Toto povzbudenie sa vám prihovára ako synom:
„Syn môj nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa on karhá. Lebo koho Pán miluje, toho tresce, a šľahá každého, koho prijíma za syna.“
Je na vašu nápravu, čo znášate. Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna by otec nekarhal? Ak ste mimo výchovy, na ktorej dostali účasť všetci, potom ste nemanželské deti a nie synovia!
A potom aj naši telesní otcovia nás vychovávali a vážili sme si ich. Nepodriadime sa tým viac Otcovi duchov a budeme žiť!?
A oni nás karhali na krátky čas a tak, ako sa im videlo, on však kvôli tomu, čo je užitočné, aby sme mali účasť na jeho svätosti.
Pravda, každá výchova v prítomnosti sa nezdá radostná, ale krušná; neskôr však prináša upokojujúce ovocie spravodlivosti tým, ktorých ona vycvičila.
Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená! A vaše nohy nech kráčajú rovno, aby sa to, čo je chromé, nevykĺbilo, ale skôr aby sa uzdravilo.
Dbajte na to, aby nik nepremeškal Božiu milosť, aby nevyrazil nejaký koreň horkosti a nevyvolal zmätok a nenakazil mnohých.
Usilujte sa o pokoj so všetkými a o svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána.

4.2. Prvky a znaky čnostnej výchovy
 trest
 náprava
 autorita
 život
 dobro
 sila vôle a prenikavosť rozumu
 naša svätosť a svätosť detí
 výsledok je pokoj v duši
 sila v slabosti
 milosť
 chráni pred zlom
 videnie Boha

4.2.1. Trest v čnostnej výchove
Dnes začneme takouto nepríjemnou vecou vo výchove, tie príjemnejšie veci si necháme na potom :)
Kto by si nepamätal na tie nepríjemné udalosti z detstva, keď sme ako malí rozbili pohár, alebo keď sme dostali prvý nožík a rezali sme v byte, v dome všetko, čo sa dalo, koberce, drevený nábytok, sklo, gumu, všetko. Alebo keď sme sa s prvými fixkami, voľakedy pastelkami snažili nechať všade svoje umelecké diela, na stene, na gauči, na stoličkách.

S týmto sa však často spája aj trošku nepríjemnejšia spomienka na to, keď rodičia zistili, že potrebujú maľovať znovu celý byt, izbu, obývačku, lebo steny majú pokreslené obrazmi, hoci neboli v žiadnej galérii. A väčšinou po takýchto maľbách, rozbitiach, vyrezávaniach nasledoval trest, v rôznej forme.

Existujú rôzne miesta v Biblii, hlavne v Starom zákone, kde sa hovorí o trestoch:
„Bláznovstvo väzí v srdci chlapca, ale trestajúci prút ho odstráni z neho.“ Tento výrok a ešte zopár ďalších si môžete nájsť v knihe Prísloví.
Annegret Weikert vychováva dve
vlastné deti a jedno má v pestúnskej starostlivosti. Napísala knihu o výchove, ktorá vyšla v češtine pod názvom Výchova dítěte. V nej veľmi pekne vysvetľuje matkám funkciu trestu:
„Koľkokrát ste už napomínali, hrozili, sťažovali si, keď si dieťa vonku v mraze už po desiatykrát dalo dole čiapku? Koľkokrát ste sa hnevali nad špinavými ponožkami pohodenými v izbe? Patríte k matkám, ktoré dieťaťu vždy znovu nasadia čiapku a pozbierajú ponožky? Robíte to s vierou, že to dieťa raz ocení a uvedomí si, že ste dobrá matka? Verte, že to neocení, pretože v živote to takto nefunguje. Keď vydržíte a umožníte dieťaťu, aby niečo skúsilo na vlastnej koži, umožníte mu najlepší spôsob učenia. Keď na vlastnej koži okúsi, aké má dôsledky jeho správanie, že bez čiapky mu budú mrznúť uši a k tým pekným rifliam si bude musieť dať hnusné ponožky, lebo len tie mu zostali čisté, vtedy ho naučíte byť pripravené do života.“


ZÁSADY TRESTU

Primeranosť

Trest musí byť primeraný veku. Samozrejme, že nemôžete nechať dvojročné dieťa vyliezť na rebrík, alebo nechať ho, aby pchalo do elektrickej zástrčky ihlice na štrikovanie, lebo ho to s 50%-tnou zahluší. Ale keď dvojročná dcéra vyleje pohár vody, môžete jej dať handru, aby to po sebe utrela (samozrejme, aj keď je to chlapec, nechcem nikoho zvýhodňovať kvôli tomu, že som chlap).
Najlepší spôsob trestu je nechať pocítiť následky. Samozrejme, pokiaľ hrozí niečo vážne, takáto forma nie je možná. Nenecháte dieťa chodiť po zábradlí na balkóne, však nech si skúsi, aké je tvrdé padnúť z 5. poschodia, lebo to by ho veľmi nepoučilo.
Druhý spôsob trestu je výmenný trest, potrestať dieťa niečím iným, ako sú dôsledky. Vymeníme dôsledky za iný trest.

Vysvetlenie a poučenie sa

Jedným z veľmi dôležitých prvkov čnostnej výchovy je vysvetľovanie, čiže konkrétne čo trestáme. Vysvetliť, čo trestáme! Najlepšie je, ak má dieťa potuchy, čo sa stalo, nech to povie ono samo.
Metóda tzv. prísnej lásky
Jedni kresťanskí manželia spomínajú na svoju výchovnú metódu, ktorú nazvali prísna láska. Keď dieťa chce urobiť hlúposť, vyzýva vlastne rodiča na zápas. Ako rastie, otvárajú sa mu nové možnosti, ktoré chce vyskúšať. Ale potrebuje pocit bezpečia. Potrebuje cítiť, že rodičia by nedovolili, aby sa mu niečo stalo. Aspoň nie niečo veľké.
Preto vyskúšali spôsob, ktorý spočíva v nenásilnom, ale pritom dôraznom chovaní rodičov. Pekne funguje pre malé deti do 5 rokov. Táto metóda má mnohé prvky čnostnej výchovy.
Doteraz sa jedenapolročná Lucia správala ako každé iné dieťa, rodičom sa darilo vždy, keď si niečo zaumienila, zaujať ju niečím iným, aby na to zabudla.
Teraz prvýkrát sa hrá s elektrickými kábelmi za televízorom. A nerobí to vôbec potajme, aby to otec alebo mama nevideli. Sú zabratí do rozhovoru, ale mama zbadá, že ich dieťa má chuť trošku si povystrájať s káblami. Samozrejme, že to nesmie dovoliť. Povie dcére: „Lucia, nechaj tie káble, poď sem a tu sa hraj s hračkami!“
Lucia sa ani nepohne, a tak mama vstane a ide k nej: „Lucia, nechaj tie káble a poď sem!“ Lucia na ňu vrhne pohľad vyjadrujúci tú známu vetu: „Ako ma chceš k tomu prinútiť, he?“ Matka vyskúša ešte raz: „Choď od tých káblov, lebo pôjdeš do kúta.“ Lucia sa ale opäť pustí do „opravy“ elektrického vedenia a pritom si mrmlá: „Nie, nie, nie.“
Do dnešného dňa Lucia nič také neurobila, dnes po prvý raz spozná, čo to je poriadok, poslušnosť, v češtine majú na to geniálny výraz, „kázeň“. Lucia prvýkrát vyzýva rodičov na súboj, meranie síl. Teraz je potrebné rýchlo jednať. Matka k nej pristúpi, chytí ju obidvoma rukami zozadu za pás, zdvihne ju a odnesie na druhú stranu izby, kde je prázdny kút. Lucii sa to nepáči, a tak vrieska, ziape, hryzie, máva okolo seba rukami (preto ju mamina drží zozadu). Mamina ju ďalej v bezpečnej vzdialenosti drží a hovorí jej: „Až sa ukľudníš, budeš môcť odísť.“ Lucia skúša všetko možné, prská, hryzie, snaží sa vyzvracať obed, zadržuje dych, však to poznáte... Nikto jej nikdy necapol, tak sa nebojí. Naopak, zúri! Ako sa ju niekto opováži obmedzovať! To sa jej ešte nestalo.
Pozrie na ocinka: „Ocinko, pomôž mi!“ Ocinko pristúpi a... pomôže mamine držať Luciu a opakuje jej to, čo jej povedala mamina: „Lucia, nesmieš sa hrať s káblami!“ Po minúte, dvoch, troch, u každého dieťaťa je to odlišné, ktoré sa zdajú byť večnosťou, sa nakoniec Lucia ukľudní. Mamina jej stále opakovala: „Keď sa ukľudníš, budeš môcť odísť.“ Teraz sa jej rovno spýta: „Prestaneš sa už hrať s tými káblami?“ Lucia spokojná, unavená revom a metaním sa, odpovie: „Áno.“
Lucia bola prekvapená odporom rodičov. Bolo pre ňu prekvapením, že ju matka odniesla do kúta, aby tam stála a premýšľala. Ešte sa jej to nestalo. Bola zranená len jej pýcha, a len na pár minút.


U malých detí musíme niekedy fyzicky zasiahnuť, ale nikdy im nesmieme ublížiť. Dávame im tým telesne najavo: „To sa nedá!“ Naše slová sa pri výchove musia zhodovať s činmi. Byť dôrazní a zároveň si uchovať pokoj, to je umenie trestania.
Táto metóda spočíva v dvoch činnostiach, ktoré sa dieťa musí naučiť:
1. Stoj a premýšľaj
2. Dohodni sa.
Jednoduchou, deťom prijateľnou formou im dávame najavo, že ich máme radi a že sú tu isté hranice, za ktoré nemôžu ísť. Dôraz kladieme na to, aby dieťa prišlo samo na to, čo urobilo zle.
Pokračujeme o treste v čnostnej výchove nabudúce...




Na záver otázky na zamyslenie:

Ako som bol/bola v minulosti trestaný/á ja? Páčilo sa mi to? Objektívne, keď sa na to pozriem, malo to pozitívne alebo negatívne následky?
Čo na tom bolo dobré a čo zlé? Akých chýb by som sa ja pri trestaní svojich detí chcel/a vyvarovať?
Používam trest na svoje upokojenie sa, alebo trestám, až keď sa upokojím?
Som dôrazný/á pri trestaní detí, alebo sa smejem na ich zlomyseľnosti?


Tomáš Stribula
kaplán


KONTAKT

Farský úrad:
Tel. 038 / 53 263 02
e-mail: topfara@centrum.sk

Nemocničný mobil pre prípad zaopatrenia: 0904 / 009 524

MYŠLIENKA

Život nie je nič iné ako rast v láske a príprava na večnosť.
Christoph Probst
PRIHLÁSENIE
zobraziť znaky hesla
UZATVORIA SV. MANŽELSTVA:
Andrej Krištof a Nikoleta Lovrantová
Igor Hajník a Dária Čižmáriková
ROZLÚČIME SA S:
Milan Jakubis vo veku: 91 rokov.