PRAJEM SI

Nikdy sa nevzdávaj svojich snov. Všetko, čo má prísť, príde v pravý čas. Len ver!
15. September 2017

KEĎ SA S MAMOU ROZÍDETE…

Včera sa ma opýtala dcéra: „Oci, a keď sa rozídete s mamou, kto si nechá dve deti...
16. Máj 2017

VIDIEŤ BOHA

V ďalekej krajine žil raz jeden kráľ,ktorý...
08. Apríl 2017

ROZVOD

Jedného dňa som sa z práce vrátil domov a moja manželka práve prestierala stôl k večeri. Chytil som ju za ruku a vážne som jej povedal: „Musíme sa porozprávať.“
Pokojne si sadla a začala jesť. Uvidel som v jej očiach bolesť. Zrazu som nevedel, čo povedať, no musel som jej oznámiť, o čom som už dlho premýšľal.
„Chcem sa rozviesť,“ začal som pokojne a položil na stôl žiadosť o rozvod. Nezdalo sa mi, že by ju moje slová nahnevali. Namiesto toho sa ma tichým hlasom spýtala: „Prečo?“
 
Vlastne som to ani nevedel pomenovať. A hoci som mal pocit, že je toho veľa, bol som ticho. Jediné, čo zo mňa po chvíli vypadlo bolo, že milujem niekoho iného. Moje srdce už patrilo Mirke. Neľúbil som viac svoju ženu. Len som ju ľutoval. Nasledujúci deň som sa vrátil domov veľmi neskoro a videl som ju, ako niečo píše za stolom. Nevečeral som. Rovno som si išiel ľahnúť do postele a hneď som aj zaspal. Bol som unavený po bohatom dni s Mirkou. Ráno mi oznámila svoje podmienky rozvodu. Nič odo mňa nechcela. Prosila ma len o jeden mesiac odkladu nášho rozvodu. Prosila ma, aby sme sa za tento jeden mesiac snažili zo všetkých síl žiť normálnym životom. Uviedla veľmi jednoduchý dôvod. Náš syn mal o mesiac skúšky a ona nechcela narušiť jeho prípravu naším rozvodovým konaním. S tým som prakticky nemal žiadny problém.
No mala ešte jednu prosbu. Prosila ma, aby som si spomenul na začiatok nášho rodinného spolunažívania, ako som ju niesol na rukách do izby, ako v deň našej svadby. Prosila ma, aby som ju každé ráno počas tohto mesiaca nosil na rukách z našej spálne ku vchodovým dverám. Pomyslel som si, že sa zbláznila. No nechcelo sa mi hádať. Koniec koncov, bol som to ja, kto mal milenku a chcel to celé rýchlo ukončiť. Len preto, aby som urobil naše posledné spoločné dni znesiteľnými, prijal som teda jej zvláštnu požiadavku. Medzi nami už nebolo blízkosti a intímnosti, a to ešte viac umocňovalo moje rozhodnutie rozviesť sa.

 Keď som ju niesol v prvý deň na rukách, vyzerali sme veľmi nešikovne. Náš syn nás so smiechom pozoroval a tlieskal: „Oco nesie mamu na rukách!“ Jeho slová ma pichli.Zo spálne do obývačky, potom k dverám, išiel som viac ako desať metrov držiac manželku na rukách. Zatvorila oči a povedala: „Nehovor, prosím, nášmu synovi o rozvode.“ Prikývol som a cítil som, ako sa ma to na chvíľu dotklo. Pustil som ju pri dverách a ona vyšla von smerom na autobusovú zastávku, aby odišla do práce. Ja som odišiel do kancelárie.

 Na druhý deň to už bolo o niečo jednoduchšie. Vošiel náš syn a povedal, že je čas vyniesť mamu. Moment, keď otec vynáša na rukách jeho matku, sa stal základnou súčasťou jeho života. Moja manželka kývla rukou na syna, aby podišiel bližšie a silno ho objala. Otočil som sa. Bál som sa, že si to rozmyslím v túto poslednú minútu. Potom som ju vzal na ruky, keď som šiel zo spálne cez obývačku do predsiene. Jej ruka obvinula moju šiju mäkko a prirodzene. Držal som jej telo pevne a blízko, tak isto, ako v deň našej svadby. Ako sa mesiac chýlil ku koncu, jej oveľa menšia váha ma znepokojila.

V posledný deň, keď som ju držal na rukách, zmeravel som. Syn odišiel do školy. A ja som ju ešte stále silno držal. Povedal som jej, že som si nevšimol, že v našom vzťahu jednoducho chýbala blízkosť a odišiel som do kancelárie. Išiel som ale k Mirke. Vyskočil som z auta tak rýchlo, že som ani nezatvoril dvere. Bál som sa, že čokoľvek, čo ma zdrží, donúti ma rozmyslieť si to, čo som chcel práve urobiť. Vybehol som po schodoch. Mirka otvorila dvere a ja som jej povedal: „Prepáč, Mirka, nechcem sa rozvádzať.“ Mirka sa akoby zrazu prebudila zo sna. Dala mi facku, zabuchla dvere a rozplakala sa. Zišiel som dole a odišiel autom preč.V kvetinárstve som po ceste domov objednal kyticu kvetov pre moju ženu. Predavačka sa ma opýtala, čo má napísať na kartičku. Usmial som sa a povedal jej: „Budem ťa nosiť na rukách každé ráno, kým nás smrť nerozdelí!
V ten večer som prišiel domov s kvetmi v rukách a s úsmevom na mojej tvári, vyletel som po schodoch a našiel som svoju manželku v posteli mŕtvu. Moja manželka bojovala počas mnohých mesiacov s rakovinou, no ja som bol tak zaujatý životom s Mirkou, že som si to ani nevšimol. Vôbec som nevidel, že sa niečo deje. Vedela, že skoro umrie a chcela ma uchrániť od negatívnej reakcie nášho syna v prípade, že by sme sa rozviedli. Aspoň v očiach nášho syna som zostal milujúcim manželom.


Nedovoľte, aby sa vytratila z vášho vzťahu blízkosť, nech už prežívate čokoľvek. Je to vec, pre ktorú sa vždy oplatí bojovať, nech je to v danej chvíli akokoľvek ťažké.

 

(Prevzaté z eduworld.sk)


KONTAKT

Farský úrad:
Tel. 038 / 53 263 02
e-mail: topfara@centrum.sk

Nemocničný mobil pre prípad zaopatrenia: 0904 / 009 524

MYŠLIENKA

K zlu vedie tisíc ciest, k pravde len jediná.
PRIHLÁSENIE
zobraziť znaky hesla
POKRSTÍME:
Kristián Cabaj
Oliver Pánik
Jakub Pospíšil
Olívia Siváková
Mathias Varga
ROZLÚČIME SA S:
Margita Hubáčeková vo veku: 83 rokov.
Janka Dragulová vo veku: 34 rokov.
Gustáv Kotlár vo veku: 71 rokov.
Beáta Uras vo veku: 42 rokov.
Štefan Medek vo veku: 65 rokov.
Juraj Svitok vo veku: 81 rokov.
František Kováčik vo veku: 58 rokov.
Mária Chudá vo veku: 86 rokov.