VIDIEŤ BOHA

V ďalekej krajine žil raz jeden kráľ,ktorý...
08. Apríl 2017

PÔST...ZNAMENÁ HLADOVAŤ?

Otec išiel s deťmi na prechádzku a stretli svojho duchovného otca. Juraj s Helenkou sa naháňali...
19. Marec 2017

ALIKE

Čím skôr si uvedomíme, že žijeme len raz, tým skôr začneme skutočne žiť!
08. Január 2017

HRDINSKÁ MATKA

Hrdinstvom nazývame schopnosť človeka vykonať mimoriadne dobré skutky. Sú hrdinovia, čo vykonali jeden skutok, napríklad s nasadením vlastného života zachránili život človeka. Ale sú i takí hrdinovia, ktorí dôležité dobré skutky robia denne, stále a veľa rokov.

Hrdinstvom nazývame schopnosť človeka vykonať mimoriadne dobré skutky. Sú hrdinovia, čo vykonali jeden skutok, napríklad s nasadením vlastného života zachránili život človeka. Ale sú i takí hrdinovia, ktorí dôležité dobré skutky robia denne, stále a veľa rokov. Takáto činnosť nevyniká, lebo sa opakuje a je súčasťou nášho života. Príbeh mojej matky je zaujímavý, príkladný a poučný. Celý život som myslel na to, že o ňom vydám svedectvo. O to viac v posledných rokoch, keď sa venujem medicínskej etike. Rád by som bol, keby ste tento príbeh uverejnili v máji, keď je Deň matiek. Bol by to synovský dar k jej deväťdesiatke. Ona si dlhé roky predpláca Posla...

Roku 1924 v horskej drevenej dedinke Vlkolínec dvadsaťštyriročná žena porodila tretie zdravé dieťa. Po pôrode náhle dostala vysoké teploty, kàče a zomrela. Tri detičky, a to päťročný a trojročný chlapec a novonarodené dievčatko, zostali bez matky. Otec rodiny bol roľníkom a sezónnym drevorubačom. Ovdovel tridsaťjedenročný. Starosť o deti prešla na príbuzných, ktorí bývali blízko. Z otcovej strany matka, traja bratia a sestra bývali v tom istom dome a postarali sa o dvoch chlapčekov. Druhá strana príbuzných po zomretej, matka a šestnásťročná sestra Margita si vzali do opatery novonarodené dievčatko.

Míňali sa mesiace a trom detičkám sa dobre darilo. Boli pekné, dobré, zdravé, roztomilé. Denne do domácnosti otca chodili matka i sestra zomrelej. Ženy v dedine začali robiť kombinácie a vyslovili definitívny návrh: Bolo by dobre, keby sa sestra zomrelej vydala za vdovca, a to už aj preto, že vdovec bol dobrý, usilovný a starostlivý človek. Tetky si povedali: "Veď jej len dobre bude, príde do hotového. Jano našporil peniaze a kupuje dom s veľkým samostatným dvorom po starom kostolníkovi." Nikto sa nepýtal dievčaťa, či chce toho vdovca s troma deťmi. Len jej otec, ktorý ju mal veľmi rád, bol smutný. Vybadal, že dievča má vyhliadnutého iného mládenca, ktorý bol na vojne a s ktorým si písalo. Nápor dediny však neprestával. Dievča sa zahľadelo do krásnej tváričky a žiariacich modrých očí malej Márie. Úsmevy už vyše polročného dievčatka boli také vábivé, že sa v Margite prebudila materinská láska. Aj chlapčekovia boli milí. A keď aj birmovná mať (jej pekná smrť je opísaná v 1. Čísle Posla z r.1996), ktorú si veľmi vážila, rozumne jej vysvetlila celú situáciu, podvolila sa nahováraniu celej dediny. A tichá svadba bola do roka od smrti jej sestry. Jej muž bol človek spravodlivý, s prirodzenou inteligenciou, iniciatívny a veľmi pracovitý. Kúpili si dom, opravili a nasťahovali sa doň. Do tejto situácie som sa narodil ja a potom prišla na svet moja sestra. Takže dvadsaťročná žena útlejšia postavou mala na starosti päť malých detí. Na prácu okolo domácnosti bola sama. Gazdovstvo tvorili dve kravy, dva voly, 20-25 oviec, dve prasiatka a kàdeľ sliepok. Otec chcel mať viacej kusov dobytka a aby to uživil, kupoval plané, ale lacné role a lúky. To bolo náročnejšie na prácu, do ktorej sme boli plne zapojení všetci už od útleho veku. Otec robil veľa. Aj zarobil a bol starostlivý o všetko. Po desiatich rokoch pribudli nám ešte brat a sestra. Dohromady matka vychovala sedem detí.

Naše detstvo bolo veselé a prekrásne. To nám nevadilo, že sme spali v posteli po dvoch, spolu deviati v jednej izbe 5x5 metrov. Veď sme žili v prírode. Mať nás mala všetkých rovnako rada a nikdy som nespozoroval, že by sa ináč správala k starším súrodencom. Bola šikovná. Doma upečený chlieb chutil aj bez nátierky. V podvečer, keď došla domov z poľa, za jedinú hodinu stvorila "stvorila" veľkú misu halušiek s bryndzou alebo kapustou, prípadne s tvarohom či lekvárom. Za päť minút bola päťlitrová misa prázdna.

Keď sme vyrástli, vyleteli sme ďaleko od láskou vystlaného hniezda. Otec zomrel pred tridsiatimi rokmi a matka zostala sama. Staršia sestra Mária zomrela v Martine ako zdravotná sestra v ráde vincentiek. Nakazila sa tuberkulózou pri práci roku 1949, keď ešte nebola dostatočná liečba. Ona bola tým dievčatkom, ktoré matku pripútalo do rodiny vdovca. Dnes, keď pozerám na tie ruky s deformovanými a zhrubnutými prstami, hodnotím ich ako posvätné. Veď toľko sa narobili v zemi pri okopávaní, plení, hrabaní, pri dojení, miesení cesta, škrabaní zemiakov, pri šití, praní, pri pradení vlny, konopí a ľanu, pri maľovaní domu atď. S citom vďaky hľadím na ňu, ako sa prechádza po izbe s ružencom v ruke. Duševne svieža si číta pre seba alebo pre pravnúča. Obdivujem jej duševný pokoj. Je vyrovnaná. Už sa jej obrátilo na 90 rokov. Je pripravená predstúpiť pred Stvoriteľa s vierou, ktorú zdedila po predkoch ako samozrejmú a neochvejnú. Pri všetkých životných ťažkostiach bola a je pre nás posilou svojou nádejou, láskou, ktorú celou dušou i telom dávala rodine, desiatkam vnúčat a pravnúčat i každému, koho stretla.

Ako lekár aj dnes vidím hrdinské matky. Napríklad tie, čo vychovávajú telesne a duševne postihnuté deti. Alebo tie, čo prevažnú časť svojho života obetujú za svoje pomýlené deti. Nevzdávajú sa, vydržia aj trápenie. Nakoniec ich modlitby bývajú vyslyšané a ich deti zomierajú zmierené s Bohom. Keď sa obzrieme okolo seba, uvidíme dosť hrdinských matiek. Buďme s nimi solidárni!

(text prevzatý: http://www.babalovci.sk/
pieseň prevzatá: http://lst.science.upjs.sk/2002/album.htm)


KONTAKT

Farský úrad:
Tel. 038 / 53 263 02
e-mail: topfara@centrum.sk

Nemocničný mobil pre prípad zaopatrenia: 0904 / 009 524

MYŠLIENKA

Pozerajme sa na ľudí očami lásky....pozerajme sa tak, akoby sa na nás pozeral Boh. ♥
PRIHLÁSENIE
zobraziť znaky hesla
UZATVORIA SV. MANŽELSTVA:
Peter Gábor a Lucia Krajčovičová
ROZLÚČIME SA S:
Jozef Mikuš vo veku: 66 rokov.