PRAJEM SI

Nikdy sa nevzdávaj svojich snov. Všetko, čo má prísť, príde v pravý čas. Len ver!
15. September 2017

KEĎ SA S MAMOU ROZÍDETE…

Včera sa ma opýtala dcéra: „Oci, a keď sa rozídete s mamou, kto si nechá dve deti...
16. Máj 2017

VIDIEŤ BOHA

V ďalekej krajine žil raz jeden kráľ,ktorý...
08. Apríl 2017

HISTÓRIA NÁŠHO CHRÁMU

Medzi najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky v Topoľčanoch patrí rímsko-katolícky kostol. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o kostole je z roku 1285, kedy sa kostol uvádza ako fília podzoborského kostola sv. Martina. Kostol i faru v priebehu 13. až 15. storoeia spravovali benediktíni. Nie je presne známe, komu bol kostol pôvodne zasvätený. Avšak z roku 1559 sa z kanonickej vizitácie dozvedáme, že v Topoľčanoch bol v dobrom stave kostol sv. Ondreja.

V roku 1731 vypukol v meste požiar, ktorému podľahlo množstvo budov a zhorel i kostol. Mesto sa veľmi rýchlo obnovilo, avšak po ukončení týchto prác vypukol ešte väčší požiar, pri ktorom bolo zničené celé mesto. Od týchto čias, ako pamiatka na tieto katastrofy, sa stal patrónom mesta sv. Florián. Pri tomto požiari bol znovu postavený barokový kostol, v roku 1740 vysvätený Žigmundom Berényim. Dnešný vzhľad kostola však pochádza z významnej neskorobarokovej prestavby ukončenej v rokoch 1792 až 1802. Nový kostol zasvätili Nanebovzatiu Panny Márie. V roku 1802 po ukončení všetkých stavebných úprav a vybavenia interiérov kostol posvätil belehradský biskup a prepošt ostrihomskej kapituly Jozef Vildt. V roku 1634 grófka Katarína Forgáeová rod. Pálffyová postavila na poďakovanie za záchranu manžela zo smrteľného nebezpečenstva 4 prícestné kaplnky. V jednej z nich dala postaviť sochu Sedembolestnej, ktorá sa neskôr dostala na hlavný oltár. Socha je dielom neznámeho umelca, vyrezaná z dreva. Kardinál Ján Sczitovszky prišiel 15. augusta 1854 sochu posvätiť. Pri tejto príležitosti sochu korunoval a osobitným dekrétom vyhlásil farský kostol za mariánsku svätyňou. Okolo roku 1872 do Topoľčian putovalo 25 až 30 tisíc ľudí.

Z roku 1802 sa viaže k soche Sedembolestnej neobyčajná udalosť. Vtedajší topoľčiansky richtár Šuchman usporiadal veľkú hostinu. Okrem stoličných pánov a úradníkov zavolal na ňu aj závadského farára Jána Andrejkoviča. Už bola tma a padal sneh keď sa Andrejkovič vydal na cestu domov. Kei prišli ku kaplnke, v ktorej bola umiestnená socha, kone odrazu zastali. Darmo ich kočiš nútil ďalej, ani sa z miesta nepohli. Na otázku p. farára, prečo sa kone tak vzpierajú, kočiš odpovedá: „Vidím stáť pred koňmi ženu bielo oblečenú, ktorá vyšla z kaplnky." „Šľahni ju bičom", hovorí mu farár. Prestrašený kočiš sa zdráhal. Pána farára prešla trpezlivosť. Sám šľahol bičom, pričom zasiahol tajomnú bielu ženu a kone sa rozbehli veľkým cvalom ďalej. Záhadná pani hneď zmizla. Keď prišiel farár domov ochorel a onedlho zomrel. Na druhý deň bolo vidieť na ľavom líci Sedembolestnej hlbokú, krvavú čiaru, ktorá je tam podnes. Kočiš farára prišiel k topoľčianskemu richtárovi a vyrozprával mu všetko, čo sa prihodilo. Chýr o tom sa hneď rozletel po celom kraji a zástupy sa hrnuli zo všetkých strán. Každý chcel vidieť podivné znamenie na tvári sochy.

K 19. stor. sa viaže aj história topoľčianskej kalvárie. V súvislosti so vzrastajúcim významom mariánskej úcty v Topoľčanoch a okolí, a významom pútnického miesta, sa stala aktuálna požiadavka postaviť na dôstojné miesto reprezentačný súbor objektov predstavujúcich jednotlivé zástavky krížovej cesty . A tak v rokoch 1853 - 56 bolo postavených 14 kaplniek krížovej cesty a v strede kalvárie jej dominanta - kaplnka Panny Márie so studničkou. Výstavba bola spojená s veľkou podporou veriacich a občanov mesta, ktorí sa finančne a materiálne podieľali na tejto stavbe. Dňa 28.septembra 1856 je posvätil novomestský prepošt Jozef Barinay za účasti 20 tisíc veriacich. Dominantná kaplnka Panny Márie v strede svahu má nad vchodom k prameňu na fasáde umiestnenú kamennú platňu z červeného mramoru s vrytým nápisom viažucim sa k vzniku kalvárie. Na vrchole svahu, nad celým areálom , je umiestnený murovaný baldachýn, kryjúci zrejme staršiu plastiku Krista na kríži, z ktorého zadnej strany je monumentálna pieskovcová socha piety. Pieta pochádza z dielne známeho sochára Fraňa Štefunku. Na tom, že sa tento zámer podaril v nevšednej hodnote a kráse, mal nemalú zásluhu topoľčiansky dekan Vincent Kubica. V rokoch 1990 bola topoľčianska kalvária predmetom činnosti vandalov a dostala sa do veľmi neutešeného stavu. Nezištnou zásluhou Dr. Dorušáka , topoľčianskeho kanonika , bola uskutočnená komplexná obnova kalvárie a jej okolia . A tak sa Topoľčany môžu popýšiť obnovenou a vzorne udržiavanou pamiatkou, ktorá reprezentuje nielen cirkev, ale aj kultúrne dedičstvo nášho národa a regiónu.

Ďalšie sakrálne pamiatky: Kamenné plastiky na stĺpoch umiestnené v rohoch námestia v tesnej blízkosti kostola - sv.Trojica, sv. Ján Nepomuský , Immculata a sv. Florián. Postavené boli v roku 1780. Kaplnka Ružencovej Panny Márie na Krušovskej ulici postavená v barokovom slohu z roku 1750. Kaplnka-kaštieľ v Tovarníkoch. Kaštieľ v Tovarníkoch dali postaviť v rokoch 1600 - 1610 Beréniovci. V severozápadnom krídle renesančného kaštieľa bola v roku 1686 zriadená kaplnka Karmelskej Panny Márie. Pri požiari v roku 1945 bol interiér kaplnky úplne znieený. Obraz Nanebovzatia Panny Márie Postava Panny Márie v oblakoch, hore holubica ( symbol sv. Ducha ) a anjeli. Pochádza z 18.storoeia. ZDROJE: Malý ,V. : Matka Cirkvi Blahoslavená Panna Mária. Bratislava: Vesna, 1990. Rímsko-katolícky úrad Topoľčany: Dejiny pútnického miesta Topoľčany. Bratislava: NOVUM, 1991.

KONTAKT

Farský úrad:
Tel. 038 / 53 263 02
e-mail: topfara@centrum.sk

Nemocničný mobil pre prípad zaopatrenia: 0904 / 009 524

MYŠLIENKA

Nech žiadna duša nepochybuje, hoci by bola najbiednejšia. Kým žije, každá môže dosiahnuť veľkú svätosť, lebo sila Božej milosti je veľká. Záleží len na nás, aby sme neodporovali Božiemu pôsobeniu.
Sv. Faustína I.
PRIHLÁSENIE
zobraziť znaky hesla
POKRSTÍME:
Dominik Kotešovský
Michal Macejka